Indická identita, oživenie nacionalizmu a moslimov

Náš zmysel pre identitu je jadrom všetkého, čo robíme, a všetkého, čím sme. Zdravá myseľ musí byť jasná a presvedčená o tom, „kto sme“. Myšlienka „identity“ vo veľkej miere čerpá z našej krajiny a geografie, kultúry a civilizácie a histórie. Zdravá „hrdosť“ na naše úspechy a úspechy v spoločnosti výrazne ovplyvňuje formovanie našej osobnosti ako silného, ​​sebavedomého človeka, ktorý sa cíti dobre vo svojom alebo bezprostrednom okolí. Tieto osobnostné atribúty sú bežné medzi úspešnými ľuďmi hľadiacimi do budúcnosti. „India“ je národnou identitou každého a samotná India by mala byť zdrojom inšpirácie a hrdosti pre všetkých Indov. Pri hľadaní identity a nacionalistickej hrdosti absolútne nie je potrebné hľadať inde.

“...Vybral som si Indiu kvôli jedinečnosti jej rozmanitosti, jej kultúre, bohatstvu, dedičstvu, hĺbke, civilizácii, láske k sebe navzájom, vrúcnosti. ktorú som nikde inde na svete nenašiel,..., prišiel som na to, že duša Indie je taká krásna, že práve tu chcem mať svoju identitu,...“
– Adnan Sami

REKLAMA

Identita znamená, ako sa definujeme, kto si myslíme, že sme. Toto sebaporozumenie nám dáva zmysel pre smer alebo zmysel nášho života a hrá veľmi dôležitú úlohu pri formovaní našej osobnosti prostredníctvom sebadôvery potrebnej na to, aby sme sa stali silným jednotlivcom. Uvedomenie si našej identity nám dáva pocit istoty a udržuje nás v pohodlí. Pomáha pri umiestňovaní alebo umiestnení nás samých vo svete. Máme tendenciu chápať samých seba z hľadiska našej kultúry a civilizácie, histórie, jazyka, krajiny a geografie a byť hrdí na úspechy a úspechy spoločnosti. Tieto zdroje identity sú v modernom svete pomerne dynamické. Napríklad až do devätnásteho storočia mohli byť Rámájan a Mahábhárata hlavnými zdrojmi nášho „rozprávania identity“, ktoré nám dávali významy a hodnoty pre vedenie nášho života. India sa však za posledných 100 rokov veľmi zmenila. Ako národ majú Indovia niekoľko nových úspechov, s ktorými sa môžu stotožniť a na čo môžu byť hrdí.

Indii sa v nedávnej minulosti darilo pomerne dobre – boj za slobodu a národné hnutia, ústavný vývoj, stabilne a úspešne fungujúca demokracia založená na univerzálnych hodnotách a právnom štáte, ekonomický rast, pokroky v oblasti vedy a techniky, pulzujúca a úspešná zámorská diaspóra. Ind potrebuje oživenú identitu, súbor úspešných príbehov, na ktoré by mohol byť obyčajný Ind hrdý a odvrátiť kultúru hanby z koloniálnej éry....nový indický príbeh pre sebaúctu a hrdosť. Tu sa ukazuje súčasná obnova nacionalizmu v Indii sedem desaťročí po nezávislosti. Súčasné nacionalistické emocionálne túžby po Veľkej Indii sa v týchto dňoch prejavujú v rôznych formách, v súčasnosti najviac vo forme podpory CAA-NRC.

India ako rôznorodá krajina bola historicky veľmi ústretová a tolerantná voči iným náboženstvám. Každý, kto prišiel do Indie v minulosti, sa asimiloval v indickom živote a kultúre. Boj za slobodu a nacionalistické hnutie proti britskej nadvláde a spoločné úsilie nacionalistických vodcov boja za slobodu emocionálne zjednotili Indov a pomohli posunúť už existujúci „indický nacionalizmus založený na kultúre a civilizácii“ do nových výšin. Malo to však aj odvrátenú stránku – dobrá časť moslimov sa s tým nevedela stotožniť. Ich rozprávanie o „jednote medzi moslimami“ založené na viere, teda „teórii dvoch národov“, nakoniec viedlo k vytvoreniu islamského Pakistanu na indickej pôde. Toto zanechalo hlbokú jazvu v mysliach ľudí a zdá sa, že žiadna skupina to ešte nevyriešila a nevyšla z toho. Indickí moslimovia, ktorí boli asi osemsto rokov vládcom Indie a podarilo sa im vytvoriť Pakistan, sa nakoniec rozdelili na tri krajiny. Nejednoznačnosť primárnej identity medzi moslimami v kombinácii s pocitom neistoty viedla k určitej emocionálnej izolácii. Ani po získaní nezávislosti nebola konsolidácia indického nacionalizmu jednoduchá. Čelilo niekoľkým výzvam vrátane regionalizmu, komunalizmu, kastovníctva, naxalizmu atď. Okrem koordinovaného organizovaného úsilia významne prispeli k upevňovaniu indického nacionalizmu šport, najmä kriket, bollywoodske filmy a piesne, avšak prekonanie zlomových línií v spoločnosti zostáva imperatívom.

Indická identita

Bez ohľadu na minulú emocionálnu záťaž a bremeno histórie medzi hinduistami, prípady ako umiestnenie pakistanských vlajok v Kašmíre, oslavy porážky Indie v kriketových zápasoch v niektorých častiach krajiny alebo prípady hrozby občianskej vojny alebo slogany ako "la illah ila..." niektorými radikálnymi moslimskými prvkami počas nedávnych protestov CAA-NRC nielenže vytvára a udržiava nejednoznačnosť identity medzi moslimami, najmä medzi mládežou, čo zase bráni moslimom integrovať sa do indického hlavného prúdu, ale tiež od nich vzďaľuje väčšinovú populáciu. Tento trend má v Indii dlhú históriu. Máte tendenciu vidieť konflikt civilizácií v zmysle „indického nacionalizmu založeného na území“ verzus „nacionalizmus založený na islamskej ideológii“, keď sa niektorí moslimovia pozerajú za Indiu smerom k Arabom a Perzii, hľadajúc identitu a príbehy národnej hrdosti. To nepomáha pri položení zdravých sociálno-psychologických základov pre vytváranie a upevňovanie „indickej identity“, teda nejednoznačnosti a stretu nacionalistických emócií. Výsledkom je, že máte len málo ľudí ako Sarjeel Imam, ktorý, ako sa zdá, nie je absolútne hrdý na svoju indiánsku povahu. Skôr sa zdá, že sa strašne hanbí za to, že je Ind, natoľko, že si želá zničiť Indiu a založiť Islamský štát. Aj jeden jediný príklad ako tento má hrozné následky na mysle a emócie väčšinovej populácie. Nepomáhajú ani komentáre zle informovaných hviezd Bollywoodu, ako je Saif Ali, ktorý údajne povedal, že „myšlienka Indie“ tu nebola pred britskou vládou.

India sa musí vysporiadať s niekoľkými problémami vrátane chudoby a blahobytu jej ľudí, najmä marginalizovaných slabších vrstiev. Rovnako dôležité je vysporiadanie sa s rôznymi odstredivými silami a emocionálna integrácia Indov prostredníctvom rozprávania o „Veľkej Indii“ (niečo ako „americký výnimočnosť“). Kľúčom je vštepovanie „indickej identity“ na primárnej socializačnej úrovni. Tu je úloha moslimov obzvlášť vzdelaných tried veľmi dôležitá.

Ako by mohli prispieť indickí moslimovia? A prečo by to mali robiť?

Naše „srdce a myseľ viď. náš zmysel pre identitu“ je jadrom všetkého, čo robíme, a všetkého, čím sme. Zdravá myseľ musí byť jasná a presvedčená o tom, „kto sme“. Naša myšlienka „identity“ vo veľkej miere čerpá z našej krajiny a geografie, kultúry a civilizácie a histórie. Zdravá „hrdosť“ na naše úspechy a úspechy v spoločnosti výrazne ovplyvňuje formovanie našej osobnosti ako silného, ​​sebavedomého človeka, ktorý sa cíti dobre vo svojom alebo bezprostrednom okolí. Tieto osobnostné atribúty sú bežné medzi úspešnými ľuďmi hľadiacimi do budúcnosti. „India“ je národnou identitou každého a samotná India by mala byť zdrojom inšpirácie a hrdosti pre všetkých Indov. Pri hľadaní identity a nacionalistickej hrdosti absolútne nie je potrebné hľadať inde. Indonézia je úspešným príkladom a stojí za zváženie a nasledovanie; 99 % Indonézanov vyznáva sunnitský islam, ale ich história a kultúrne tradície a praktiky sú silne ovplyvnené množstvom náboženstiev vrátane hinduizmu a budhizmu. A vytvorili si okolo toho svoju „identitu“ a sú na svoju kultúru zdravo hrdí.

Jedným povzbudivým vývojom počas protestov CAA bolo použitie indických národných symbolov (ako trikolóra štátnej vlajky, hymna a ústava) demonštrantmi. Už len pohľad na to upokojil srdcia mnohých.

Mnohí spochybňujú ocenenie Padma Shri pre Adnan Sami a Ramzan Khan aka Munna Master (otec Feroze, ktorý bol nedávno vymenovaný za BHU profesora sanskrtu) za ich príspevky, ale ja ich vnímam ako prispievanie a šírenie myšlienky „veľkej Indie“ cez ich životy – zatiaľ čo Adnan oznámil svetu, že India je dostatočne veľká na to, aby bola jeho primárnou identitou, Ramzan akoby bol príkladom toho, že starodávna indická kultúra a tradície sa oplatí nasávať a žiť podľa nich (až do takej miery, že prinútil svojho syna, aby sa stal profesorom starovekej Indie jazyk sanskrt) a nikto sa nemusí pozerať za Indiu pri hľadaní hrdosti a vzoru pre seba a pre svoju nastupujúcu generáciu.

***

Autor: Umesh Prasad
Autor je absolventkou London School of Economics a bývalý akademik so sídlom v Spojenom kráľovstve.
Názory a názory vyjadrené na tejto webovej stránke sú výlučne názormi autora (autorov) a iných prispievateľov, ak existujú.

REKLAMA

ODMIETNI ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Z bezpečnostných dôvodov sa vyžaduje používanie služby Google reCAPTCHA, ktorá podlieha zákonu Google Ochrana osobných údajov a Podmienky používania.

Súhlasím s týmito podmienkami.